Allodium je občianske združenie, ktoré sme založili v roku 2016 s cieľom združovať ľudí so záujmom o ekologické farmárčenie, tradičné remeslá a vidiecky život. Názov „Allodium“ úzko súvisí s históriou majera, ktorej sa venujeme v bloku nižšie.
Naším strediskom je majer ViVa – zo španielčiny „Viva!“ znamená „Nech žije!“ – v Budmericiach ležiaci na území, kde sa kedysi rozprestierala dedina Fančal.
Naši predkovia tu žili v harmónii s prírodou, resp. v zmysle napĺňania filozofie ekologického farmárčenia, ktoré je známejšie ako permakultúra.
Už z vlastných skúseností vieme, že vidiecky spôsob života v sulade s prírodou je šetrnejší k okoliu, a rovnako je zdravší aj pre človeka. V súčasnosti intenzívne pracujeme na obnove tradícií s cieľom zachovať ich pre ďalšie generácie. Radi uvítame, všetkých nadšencov farmárčenia, pohybu v prírode medzi zvieratami ako aj tradičných remesiel, ktorí by sa chceli zapojiť do aktivít Allodia na majeri ViVa ako aj pomôcť rozbehnúť dielne tradičných remesiel.
Naše hlavné ciele sme spojili aj so zámerom zachraňovať najmä farmové zvieratá pred zbytočným utratením. Už sa nám podarilo zachrániť niekoľko zvierat, ktoré našli u nás šťastný domov a slobodný život.
Permakultúra – ekologické farmárčenie
Prečo slepice? „Pretože v prírode to tak chodí“. „Po bylinožravcoch prídu vtáci a plochu vyčistia“. Slepice majú podobnú úlohu – z kravincov vyzobú chutné larvy, pričom hnoj roznesú do väčšej plochy a zároveň zlikvidujú parazity. Tým chránia dobytok pred kalamitou otravných múch a roznášajú po pastve až niekoľko ton dusíka a ešte pri tom vyprodukujú niekoľko tisíc kvalitných vajec.
– Michael Pollan, Dilema všežravce, 2007–
U nás na majeri ViVa farmárčime podľa princípov permakultúry a čiastočne vyžívame aj poznatky agroekológie. Na našej farme nechávame do istej miery ekosystém rásť voľným pádom tak, aby sa postaral sám o seba a nemuseli sme investovať už žiadnu energiu, najmä fosílne palivá, hnojivo a pesticídy. Tým, že sa vyhneme toxínom v podobe hnojív a pesticídov, chránime nie len vodu, pôdu a ovzdušie, ale zachovávame aj rozmanitosť divožijúcich druhov v okolí. Divoké druhy majú významné postavenie na ekologickej farme, pretože prispievajú k posilneniu jej fungovania, napríklad tým, že niektoré vtáky regulujú fytofágny hmyz (hmyz živiaci sa rastlinami), čím znižujú riziko ich premnoženia a tým aj zničenie úrody týmito škodcami.
Permakultúra je často označovaná ako „lazy culture“, čiže lenivá kultúra, pretože jej výnosy pokrývajú najviac potreby lokálnej komunity, čo však v našom prípade je zámerom. Chceme uprednostniť prírodu pred poľnohospodárskou veľkoprodukciou. Radi by sme zvieratám dopriali slobodný a šťastný život a produkovali kvalitnú potravu, i keď v menšom množstve.
História Majera ViVa na Fančali
Prvé zmienky o Fančalskom majeri pochádzajú z roku 1543. Názov Allodium dostal majer za vlády šľachtického rodu Fuggerovcov. Neskôr sa novými vlastníkmi červenokamenského panstva stali Pálffyovci a naďalej ho zveľaďovali a rozširovali. Samotná budova majera sa nachádzala už na vojenských mapách Uhorska z roku 1782 a dom rozprestierajúci sa na ňom má vyše 230 rokov. Tento unikátny statok je starší ako Budmerický kaštieľ, ktorý bol postavený v roku 1888.
Vždy to bol prosperujúci majer, umožňoval prácu a obydlie stovkám ľudí. Venovali sa hlavne chovu dobytka, prasiat, koní, kôz a oviec. Okolo polí boli vysadené zeleninové záhrady a ovocné sady. Pestovalo sa tu obilie, kukurica a krmoviny, neskôr vinič, zemiaky a ďatelina. Táto diverzia umožnila prechod od trojpoľného úhorového systému k striedavému osievaniu polí, čo znamenalo ich intenzívnejšie využívanie.
Majer obývali špecializovaní pracovníci – kováči, kraviari, kolári, sedlári, záhradníci aj pivniční majstri. Naši predkovia žili na majeri podľa permakultúry.
Remeslá postupom času vymierajú, preto chceme na túto históriu naviazať tak, že sa učíme pracovať so železom ako kováči, s kožou ako sedlári, so zemou ako záhradníci v systéme permakultúry, a v rámci pivničných majstrov získať zručnosť vo výrobe vín a v malom množstve vo výrobe piva. Ako sme už spomínali, pre zachovávanie tradičných remesiel pripravujeme kováčsku dielňu, a ak sa podarí, tak aj hrnčiarsku a tesársku.
V súčasnosti chováme dobytok a hydinu. Chceli by sme sa však postupne venovať aj chovu včiel ako aj ovocinárstvu, starým odrodám jabĺk, sliviek, oskoruší a výrobe domácich nepasterizovaných štiav.
